za ten malý kamienok
čo hodil som na pokojnú hladinu,
za kamienok spomienok
čo vyvolal veľkú slanú lavínu.
Cítim sa ako hriešnik
za slzavú večeru s vankúšom,
za moje vyčítavé pohľady,
za to že uveril som krásnym snom
a na realitu nebral ohľady.
Cítim sa..veď vieš ako,
cítim sa tak vždy keď si smutná,
keď ti hlava nostalgiou klesá na sklonku dňa
a myšlienka sa mi núka spupná
či by tvojej duši nebolo lepšie bezo mňa.
Pohár čokolády
Kde si sa stratila?
Tak ako noc míňa deň
míňa sa sila vo mne
a dnes už určite viem,
že ťa v noci aj vo dne...
Milujem?
Som zmetený z toho slova,
znie príliš konečne, zvláštne,
no aj tak opakujem, znova,
milujem a je to krásne...
Skutočne?
A čo je skutočné ak láska nie,
nemôžeš ju vidieť ani chytiť.
Ale aj tak cítiš že ľúbenie
jestvuje, že chceš ho aj ty cítiť...
Tak kde si sa stratila?
Hľadám ťa v pohári čokolády,
lyžičkou pátram po dne.
Čokoláda sa však rýchlo chladí,
znova ohrejem ju vo sne...
Chybáš mi.
Ty si ten najlepsi !
Ja pridem z roboty a ty na mna cakas.
Sedis na posteli a chce sa ti plakat.
No ja stale nechapem preco si smutny.
No raz to pochopim a ty budes stastny.
Ked vysvetlis a ja pochopim,
padneme si do narucia,
no ja tiez z pocitom viny.
Prisla som domov s pripravenou vetou
"medzi nami to neklape"
no teraz to vidim a z radostou ti poviem
tak ty si ten najlepsi.
Uvedomila som si vela veci,
ktore mozno tazko pochopis.
No napriek vsemu zlemu
milujem a milovat ta budem naveky.
Zlý sen
Vidím Tě v dáli,
ztrácím tě,
běžím za Tebou,
je pozdě,
sny mi tě berou,
jakoby mi lhaly
Kéžby slzy v očích mých,
roztály jako sníh,
kéžby jizvy na srdci mém,
zmizely jak slunce šerem
myšlenky o Tobě..
jsou všude kolem,
dlouhodobě..
nemůžu si pomoct,
jsi pro mě monopolem
bud prosím mou,
sním o tom,
bloudím tmou,
jsem oslepen,
krásou bezednou,
je to sen
neuslyším ten hlas,
říkat mi souhlas,
chci tedy už jen navždy snít,
s nadějí že Tě doženu,
s nadějí že budu Tě mít
prudké světlo,
přes má víčka proniká,
divné,
žádná bolest nevzniká,
probouzím se,
utírám si pot z čela..
jsem rád že Tě Lásko mám,
přitisknu Tě k sobě
a kdyby si nevěděla,
snům už Tě nevydám,
chci patřit už jen Tobě
Zo slzy plnej hviezd
len tvoj dotyk mi splýva v dlani
si lúčom môjho vetra si kríž si moja méta
za dňa či za noci stále cítim len tvoj pocit
si viac než droga čo unáša ma preč
si slnko mesiaca čo berie mi reč
tvoja duša páli moju
v úsvite mora
brehy miznú v nás
ty jediná poznáš moje srdce
nehu všetkých krás
ty jediná smieš sa smiať
tvoj úsmev hviezdny jas
čo ponára ma do hĺbky v nás
si kvet púšte plný vody
si jak nebo v šírej zemi
v tvojej dlani vidím svet
slová sú už dávno preč
to nevadí ...
veď ty to všetko dávno vieš